1. Kapitola - Krvavá ruža
Keď som sa jedného dňa cez víkend nudila, rozhodla som sa, že pôjdem po kamarátku. Nebola doma a tak som si myslela, že išla s rodičmi na návštevu. Na druhý deň sa to zopakovalo. Na tretí deň v pondelok som sa jej spýtala kde bola celý víkend. Povedala, že s bandou a išla ďalej. Síce som nechápala, ale povedala som si, že to nateraz nechám tak lebo práve začínala hodina. Cez prestávku som sa jej spýtala s akou bandou. Ona mi na to povedala, že si založila klub a bola s členmi klubu, ale viac mi povedať nechcela. Povedala, že mňa takéto veci nezaujímajú. Chcela som ju presvedčiť aby mi povedala o čo ide. Ona na to, že vraj by som sa začala smiať a že by som to každému povedala. Nakoniec som ju prehovorila. Všetko mi povedala a s podmienkou som mohla byť v klube aj ja. Tá podmienka bola, že zložím skúšku odvahy. Povedala som, že v pohode. Poobede sme sa stretli s celým klubom na jednom strašidelnom mieste kde boli nejaké denníky. Nevýhodou bolo, že boli roztrhané. Išli sme preč, že zložím tie skúšky a denníky necháme na potom. Nevedeli čo mi dať tak sa snažili niečo vymyslieť. Nakoniec sa dohodli. Povedali mi, že keď pôjdem večer spať mám pred zrkadlom 3x povedať Krvavá Mary. Okolo desiatej večer som to urobila a išla spať. Presne o polnoci som sa zobudila. Mám v izbe veľa kvetov a jedným z nich je aj biela ruža. Ešte večer bola čisto biela. Keď som sa zobudila ihneď som mala nutkanie pozerať sa na tú ružu. Lenže nebola biela. Stekala po nej jasne červená krv. Asi päť minút po polnoci sa mi podarilo zaspať. Neviem ako ale vedela som presne koľko je hodín. V mojom sne bolo veľa bielych ruží. Akurát, že aj po nich stekala krv. Dokonca to vyzeralo akoby vyrastali priamo z krvi. Ráno som šla do kuchyne najesť sa. V celom dome máme plno bielych ruží, mama ich miluje. Ale po všetkých stekala krv, ktorá sa postupne vytrácala. Týždeň sa to opakovalo a tak som zistila, že od krvi sú len od desiatej večer do desiatej rána. O dve týždne to prestalo, ale týždeň stále keď som sa chcela napiť v blízkosti bielych ruží, voda, ktorú som sa chystala vypiť sa zmenila na krv. Potom som asi týždeň mala jasne červené oči, našťastie už boli letné prázdniny a tak nikomu neprišlo zvláštne, že mám stále slnečné okuliare. Väčšinu času som trávila s klubom, ktorým som to povedať mohla, keďže nikomu inému som to nemohla ani ceknúť. Keď už všetko prestalo týždeň po tom jeden deň sa zopakovalo to, že biela ruža bola znova od krvi. Ale iba tá jedna. Ešte niekoľko dní som mala sny, v ktorých boli krvavé biele ruže a potom to prestalo. Ale tá krv na bielej ruži v mojej izbe ešte je. Ale vidno ju iba v mesačnom svite.